Aby sme im skúsili predísť, tak do hypermarketu v ŽIADNOM (...ale v ŽIADNOM!!!) prípade nejdeme s chlapom, ktorý je hladný. Nakŕmme ho a vyrazme. Nebude až tak nervózny, a okrem toho sa vyhneme nákupu potravín, ktoré aj tak nezje. Prvým príznakom hladu a vymýšľania sú kyslé ryby. Vtedy už buďme ostražité, aby v košíku neskončili aj takéto veci. Po príchode domov si aj tak ako prvé odkrojí (pardon oprava: ako prvé si zapne televízor, až potom si odkrojí...) chlieb s kusom slaniny, načne pivo, a je najedený, no a my sa na „vážené" kyslé ryby v chladničke môžeme ...pozerať ešte týždeň, až kým sa neobetujeme a nedojeme ich, aby sa nevyhodili.
Ako postupovať v hypermarkete?! Sme v zóne z ktorej už niet cesty späť. S drahým sa rozlúčime so slovami „som na mobile," a strčíme mu nákupný vozík do ruky, nech si ide vybrať pivo. To býva väčšinou až na samom konci celého toho obrovského obchodu. A pokým si miláčik vyberie to najlepšie, budeme mať zmapované regály nielen s drogériou, výpredajom oblečenia, ale možno stihneme vyskúšať aj nejaký kabát, prípadne aj jedny topánky. (Spodnú bielizeň nedoporučujem, to je nadlho, ani žiadne skúšanie v kabínkach bez jeho vedomia, to je na rozchod, nakoľko mobil väčšinou nie je počuť, a on nás už päť minút nevie nájsť). Jediná nevýhoda takéhoto nákupu je v tom, že my máme plné ruky vecí, na ktoré sme v regáloch narazili a samozrejme ich potrebujeme, a on má v košíku iba pivo.
Po úspešnom stretnutí niekde pri zelenine, nabiehame na spoločný nákup chýbajúcich potravín podľa zoznamu, na ktorom sme popracovali už doma. K pokladni prichádzame obaja spokojní. Idilická pohoda trvá do chvíle, pokým nám pokladníčka po vyložení celého obsahu vozíka na pás neoznámi, že nefunguje terminál, prípadne že sa tu sa nedá platiť kartou, keď nám už nablokovala celý nákup. Vtedy je každá rada nad zlato, lebo náš chlap práve začal okolo seba chŕliť oheň a síru. A nad zlato je iba soľ, no tú sme si zabudli napísať do zoznamu...